Pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) a s ňou súvisiace legislatívne zmeny

Novela zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o verejnom zdraví“)

Dňa 1. augusta 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 204/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najvýznamnejšie zmeny, ktoré priniesla spomínaná novela nepochybne predstavuje presun právnej úpravy PZS do jedného právneho predpisu, a to Zákona o verejnom zdraví a zavedenie povinnosti zamestnávateľa zriadiť PZS pre všetkých svojich zamestnancov.

1. Podstata PZS a náplň jej činnosti

Podľa Zákona o verejnom zdraví základnou úlohou PZS je poskytovať zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, a to výkonom zdravotného dohľadu. Zdravotný dohľad tvorí jednak (i) dohľad nad pracovnými podmienkami a jednak (ii) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vo vzťahu k vykonávanej práci, t.j. dohľad nad zdravím zamestnancov.

PZS teda zabezpečuje primárnu starostlivosť o zdravie zamestnancov na pracovisku, pričom jej hlavným cieľom je prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich práceschopnosti.

Podľa ust. § 30d Zákona o verejnom zdraví PZS vykonáva zdravotný dohľad najmä tým, že:

• hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov;
• zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie;
• hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika;
• vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík;
• vypracúva návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie;
• podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia;
• poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom napríklad pri plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov a iných činnostiach uvedených v Zákone o verejnom zdraví;
• zúčastňuje sa napr. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov a iných činnostiach uvedených v Zákone o verejnom zdraví;
• spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii; a
• vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

2.Kategorizácia prác

Hodnotenie zdravotného rizika a vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík vykonáva zamestnávateľ, avšak odbornú pomoc mu pri tom poskytuje PZS. O zaradení práce do 3. a 4. kategórie, o zmene alebo vyradení práce z 3. a 4 kategórie rozhoduje orgán verejného zdravotníctva.

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií:

• prvá kategória

Práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia vylúčené. V praxi sú zaradení zamestnanci do tejto kategórie vylučovacím spôsobom, ak nespĺňajú kritériá na zaradenie do vyšších kategórií.

• druhá kategória

Práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, avšak nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Do tejto kategórie patria:

• práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi; a
• práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.
• tretia kategória

Do tejto kategórie patria práce:

• pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov;
• pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie;
• pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia; a
• vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.
• štvrtá kategória

Do tejto kategórie sa zaraďujú práce len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, a to práce:

• pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov;
• ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia;
• vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva.

Práca v 1. a 2. kategórii predstavuje nerizikovú prácu, naopak práca zaradená do 3. a 4. kategórie je prácou rizikovou.

Správna kategorizácia prác je pre zamestnávateľa veľmi dôležitá, nakoľko od tejto kategorizácie sa odvíjajú aj podmienky týkajúce sa zabezpečenia PZS.

3.Spôsoby zabezpečenia PZS

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol zamestnávateľ povinný zabezpečiť PZS len pre zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie. Novelou Zákona o verejnom zdraví sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť PZS zaviedla pri všetkých zamestnancoch, teda aj pri zamestnancoch zaradených do 1. a 2. kategórie.

Spôsoby zabezpečenia zdravotného dohľadu prostredníctvom PZS sú upravené odlišne pre jednotlivé kategórie zamestnancov. Vo všeobecnosti však zamestnávateľ môže zabezpečiť vykonávanie PZS dvoma spôsobmi, a to:

• vlastnými zamestnancami

Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie PZS vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Na vykonávanie PZS vlastnými zamestnancami je zamestnávateľ povinný mať:

• dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorými môže byť len lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Tieto osoby môžu zabezpečovať vykonávanie PZS len pre zamestnancov 1. a 2. kategórie; alebo
• minimálny tím PZS tvorený aspoň lekárom s určenou špecializáciou a verejným zdravotníkom. Minimálny tím PZS môže zabezpečovať vykonávanie PZS pre všetky kategórie zamestnancov, t.j. aj pre zamestnancov 3. a 4. kategórie.
• dodávateľským spôsobom

Dodávateľským spôsobom možno zabezpečiť vykonávanie PZS len s osobami, ktoré spĺňajú požiadavky na výkon tejto činnosti uvedené v Zákone o verejnom zdraví (§ 30a ods. 4).

Dodávateľské zabezpečenie PZS môže zamestnávateľ zmluvne zabezpečiť pre:

• zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do 1. a 2. kategórie (i) fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v určenom špecializovanom odbore, (ii) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami alebo (iii) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou oprávnenou na výkon bezpečnostnotechnickej služby.
• zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1. až 4. kategórie len s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon PZS vydané úradom verejného zdravotníctva. Zoznam oprávnených osôb je uverejnený na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.

 4.Záver

Záverom uvádzame, že zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie, boli povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa platnej právnej úpravy najneskôr do 31. decembra 2014. Za nezabezpečenie PZS hrozí zamestnávateľovi pokuta vo výške od 150 do 20 000 EUR.

Ďalší vývoj právnej úpravy v tejto oblasti budeme sledovať a o prípadných ďalších legislatívnych zmenách Vás budeme informovať.